
DILI, 03 setembru 2020 (TATOLI)-Lei Medida Prevensaun no Kombate Korupsaun (MPCC, sigla portugés) hafoin hetan aprovasaun hosi Parlamentu Nasionál (PN) no promulgasaun hosi Prezidente Repúblika no publika ona iha loron 26 agostu maka sei tama iha vigór iha loron 180 hafoin ninia publikasaun.
Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru no Portavós Governu, Fidelis Manuel Leite Magalhães, konsidera ho promulgasaun no tama iha vigór ba lei importante ne’e, Estadu marka faze fundamentál ida hosi kauza nasionál kona-ba luta hasoru korrupsaun.
“Fatór determinante hosi esforsu ida-ne’e la to’o ho de’it promulgasaun, maibé preparativu institusionál no sosiál sira ba implementasaun rigoroza lei ne’e hodi mantein nafatin impulsu no vontade polítika hodi kumpre objetivu sira husi lei ne’e,” subliña governante ne’e, hanesan haktuir iha nota ofisiál ne’ebé Agência Tatoli asesu iha kinta ne’e.
Notísia Relevante: PN Aprova Projetu-Lei MPCC ho Unanimidade
Prezidente Repúblika promulga lei MPKK
Nota ne’e relata katak lei foun ne’e estabelese ona mekanizmu ne’ebé presiza kombate ho efetivu hasoru korrupsaun atubele kumpre prinsípiu fundamentál iha Konstituisaun, hanesan universalidade direitu sira, igualdade no legalidade.
“Lei ne’e deskreve medida jerál sira kona-ba prevensaun korrupsaun no rejime deklarasaun rendimentu, rikusoin no interese sira. Define mós krime korrupsaun no kastigu ne’ebé bele aplika ba krime hirak ne’e no meiu espesiál sira atu hetan no rai-metin prova,” esplika nota imprensa ne’e.
Halo mós alterasaun ba lejizlasaun balun iha ámbitu prevensaun no kombate korrupsaun, liuliu ba Kódigu Penál ho destake ba kriasaun kategoria foun hosi hahalok kontra lei sira no konsentrasaun krime korrupsaun hotu iha diploma legál ida de’it.
Kona-ba setór públiku, Lei númeru 7/2020 hatuur matadalan hirak ne’ebé ko’alia momoos kona-ba nesesidade atu inklui prosedimentu hirak ne’ebé adekuadu ba selesaun no formasaun ba ema atu okupa kargu públiku, rotasaun ba ema hirak ne’ebé okupa kargu hirak ne’e inklui nesesidade atu implementa programa formasaun regulár ba sira.
Propoin regra atu orienta hahalok ajente públiku
Lei ne’e propoin atu dezenvolve regra atu orienta no dixiplina hahalok ajente públiku, ho hanoin atu promove padraun komportamentu pesoál ne’ebé iha integridade, onestidade, responsabilidade no imparsialidade.
Atu fasilita komunikasaun kona-ba hahalok korrupsaun sira, lei ne’e prevee katak polísia no autoridade judisiál sira bele aseita denúnsia anónima, no mós protesaun identidade denunsiante sira-nia inklui protesaun kontra reprezália sira.
Ba partidu polítiku sira, Lei númeru 7/2020 apela ba devér atu eduka no konxiensializa militante no dirijente sira kona-ba risku korrupsaun no atu adota medida prevensaun sira.
Lei ne’e ko’alia klaru kona-ba promosaun publisidade no transparénsia iha prosedimentu aprovizionamentu no kontratasaun públika.
Nune’e mós, lei ne’e hatete klaru kona-ba nesesidade prosedimentu aprovizionamentu ba akizisaun sasán no servisu ne’ebé hala’o bazeia ba kritériu ekonómiku no bazeia ba prinsípiu otimizasaun husi relasaun entre kustu no benefísiu.
Aleinde ne’e, atu fasilita asesu públiku ba autoridade kompetente sira, ho prosedimentu administrativu ne’ebé simples liután, nune’e bele hamenus oportunidade atu halo korrupsaun.
Ema ezerse funsaun públika tenke deklara rikusoin
Inovasaun seluk ne’ebé implementa iha lei ne’e maka obrigasaun ba ema hotu ne’ebé ezerse funsaun públika no membru sira hosi uma-kain atu deklara rendimentu, sasán no interese sira, nune’e bele fasilita Estadu atu deteta no prevene konflitu interese no monitoriza ho efisiénsia liután variasaun rikusoin oioin no atu identifika aumentu ne’ebé signifikativu no la iha justifikasaun iha deklarante sira-nia patrimóniu.
Deklarasaun ne’e bele prienxe iha formuláriu eletróniku, ne’ebé autoridade relevante sira sei elabora no disponibiliza.
Lei ne’e define mós katak instituisaun públika sira tenke fó-sai ba públiku kona-ba sira-nia atividade, funsionamentu no prosesu foti desizaun sira, liuhosi publikasaun regulár relatóriu kona-ba sira-nia atividade no liuhosi diseminasaun relatóriu hirak ne’e, liuhosi meiu eletróniku sira.
Lejizlasaun ne’e rekoñese ezisténsia mekanizmu seluk ne’ebé adekuadu liu atu prevene korrupsaun, hanesan responsabilizasaun ema koletiva nian.
Nune’e, sosiedade komersiál ne’ebé kontribui ba prátika ne’ebé kontra lei hanesan subornu, tráfiku influénsia sira ka prátika sira-seluk ne’ebé hamosu afastamentu konkorrente sira iha prosedimentu aprovizionamentu nian ka iha brankeamentu kapitál sira sei simu responsabilidade kriminál.
Bandu ajente públiku iha períodu tinan rua hafoin ramata nia funsaun sira, atu ezerse atividade seluk iha setór privadu, bainhira serbisu ne’ebé nia atu presta ne’e ka empregu ne’e iha ligasaun direta ho funsaun sira ne’ebé nia dezempeña ona ka relasiona ho nia supervizaun bainhira hala’o hela funsaun sira ezersísiu kargu públiku nian.
Lei númeru 7/2020 ne’e define nu’udar krime korrupsaun sira ne’ebé prátika bainhira ezerse funsaun públika sira maka korrupsaun pasiva hosi ajente públiku ba hahalok kontra lei, korrupsaun pasiva husi ajente públiku ba hahalok ne’ebé tuir lei, korrupsaun ativa husi ajente públiku, pekulatu, pekulatu uzu, atentadu ba direitu partisipasaun no ba igualdade entre kandidatu sira iha konkursu aprovizionamentu, venda ka konsesaun, abuzu podér, partisipasaun ekonómika iha negósiu no konflitu interesse sira.
Sé de’it maka simu kondenasaun definitiva tanba krime ruma ne’ebé prevee iha lei ne’e, bele hetan kastigu iha prizaun tinan lima ba leten, bandu atu okupa ka ezerse kargu públiku ba períodu ida ho durasaun tinan 5 to’o tinan 10.
Jornalista: Antónia Gusmão
Editora: Julia Chatarina













