DILI, 29 abríl 2022 (TATOLI)—Parlamentu Nasionál liu hosi reuniaun plenária extraordináriu, sesta ne’e, aprova ona pedidu hosi VIII Governu Konstituisonál ba debate proposta Orsamentu Retifikativu (OR) ho karáter urjénsia.
Notísia Relevante: Governu hakarak debate Orsamentu Retifikativu ho karáter urjénsia
“PN aprova ona pedidu diskusaun ne’e ho votu a-favór 37, kontra 20 no abstensaun tolu (3). Nune’e, paresér komunikasaun C ba pedidu urjénsia ho prioridade ida aprovadu tanba ne’e prosesu tuir mai tenke adapta ho karáter urjénsia ida-ne’e no komisaun C prepara tiha ona kalendáriu ida dokumentu distribui,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, deklara iha sala plenária.
Nune’e, nia dehan, meza baixa kedas proposta lei Orsamentu Retifikativu ba iha komisaun C trata asuntu Finansa Públiku atu hato’o relatóriu paresér prazu loron hitu, no meza mós baixa proposta lei ba komisaun espesializada A, B, D, E, F, G hodi hato’o relatóriu paresér setoriál.
Ministru Finansa, Rui Gomes, reprezenta Governu agradese tebes ba oportunidade ida-ne’e mai iha Parlamentu Nasionál atu mai aprezenta proposta lei refere.
Governante ne’e dehan, hafoin VIII Governu prepara Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2022, Governu hahú tinan pozitivu ho Timor-Leste nia kresimentu ekonomiku.
“Hatudu ita-nia kresimentu ekonómiku sa’e kuaze 1,5 ka 1,6 % iha 2021, ida-ne’e tanba ita fiar katak ho moras COVID-19 labele espalla iha nasaun tomak konsege hamenus risku boot ba saúde ema-nian,” nia dehan.
Haree iha ultimu tinan haat governasaun hetan apresiasaun tolu, signfika podér kompra ita-nia povu tun makas tebe-tebes maske 2020-2021 ita halo intervensaun fó rezultadu pozitivu ba podér kompra povu nian maibé seidauk naton.
Tanba ne’e, OJE 2022 mós nia atu fó impaktu boot liu presiza iha suplementu ida urjente liu tanba konjuntura jeopolítika internasionál muda derrepente hanesan funu iha Ukránia, ida-ne’e halo presu komoditi mina rai, gás sa’e makaas tebes afeta transmisaun presu ida mai produtu sira-ne’ebé importa barak liu mai Timor-Leste.
“Purtantu atu kompensa perda de compra ida-ne’e no mós atu antesipa katak inflasaun labele hamenus liután podér kompra ita-nia povu nian mak presiza halo intervensaun ne’ebé rápida. Inflasaun ida bainhira nia permanese nivél 6-7 pursentu durante períodu fulan tolu ka haat mak bele hamosu hiper-inflasaun,” nia dehan.
Notísia Relevante: Governu submete proposta OR ba PN ho valór Billaun $ 1-resin
Bainhira nasaun monu ona ba hiper-inflasaun mak Timor-Leste bele tama ona iha krize nian, entaun fornese ka oferta sasán sei menus no demanda sei iha kontrasaun boot signifika podér kompra hetan aat liu.
“Ida-ne’e ita lakohi atu akontese, tanba ne’e mak proposta atu lori fila-fali mai orsamentu retifikativu ida-ne’e atu halo intervensaun lubuk ida-ne’ebé bele afeta podér kompra bele fó servisu fali ba povu no ajuda hadia kondisaun moris iha fatin-fatin, tanba kondisaun moris ne’e mós implika ba sira-nia saúde, edukasaun, ambiente aprendizajen ho seluk tan,” nia hateten.
Tanba ne’e, tuir nia, presiza intervensaun ne’ebé lalais no Governu iha hanoin katak aprezenta mai Parlamentu Nasionál medida hirak presiza hetan finansiamentu lais ho impaktu boot ba komunidade.
“Medida sira inklui transferénsia monetáriu ita halo ba komunidade, pur ezemplu, hadi’a komunidade sira-nia uma hanesan “Uma Kbit Laek Plus” ho forma distribui materiál sira rasik mak halo. No, ita mós haree ba joven kualifikadu iha kapasidade di’ak atu estuda laiha osan atu kontinua estudu, haree mós injensaun kafé hodi revitaliza fonte rendimentu ba aban-bainrua,” nia dehan,
Tanba ne’e, kompromisu sira importante atu tetu hamutuk Governu lori proposta Orsamentu Retifikativu mai Parlamentu Nasionál ho karáter prioridade urjénsia.
Prezidente Komisaun C trata asuntu Finansa Públika, Maria Angelica Rangel, konsidera Orsamentu Retifikativu refere prepara senáriu markante tebes hatudu situasaun ekonomia no komérsiu mundiál nian, ne’ebé muda ona fó perspektiva foun nu’udar rezultadu hosi rezolusaun substansial.
Nune’e, fó kbiit ba nasaun sira inklui Timor-Leste atu hamriik labele hein, tan ne’e Governu ida ne’e mai ho polítika ne’ebé foti ema nu’udar sentru dezenvolvimentu refleta duni proposta orsamentu ida-ne’e.
“Tanba ne’e, agora daudaun ita-nia debate atu ko’alia rekezitu formál no legál ba karáter urjénsia prenxe tama ka lae no substánsia kuandu halo audiénsia konjunta mak ita husu tanbasá tau osan ida-ne’e,” Deputada hosi Bankda Fretilin ne’e fó hanoin.
Xefe Bankada CNRT, Duarte Nunes, kestiona se problema atu ko’alia kona-ba sósiu ekonomiku iha ho efeitu hosi krize ekonomia mundiál, nusa la halo diskusaun normál haree hodi aloka osan ne’ebé tuir nesesidade.
“Nusa ita aprova agora urjente loos, serake orsamentu tenke hetan aprovasaun hosi Prezidente Repúblika atuál nian ka bele seluk lalais loos, entaun se hotu-hotu interrese no Prezidente ida mai iha nesesidade nia sei promulga,” nia preokupa.
Deputadu Partidu Demokrátiku (PD), António da Conceção, hateten karáter urjénsia ida-ne’e mai lahó medida ne’ebé la fó razaun no loos duni situasaun mundiál ekonomia nian kapasidade kompra kbiit ema hotu la to’o ida-ne’e mak ko’alia kona-ba inflasaun.
“Agora se ida-ne’e mak urjente ita hotu hanoin maibé medida mai la hatán fali ba situasaun halo oinsá hasa’e kapasidade kompra no normalizasaun merkadu,” nia dehan.
Deputadu PLP, Francisco de Vasconcelos, apresia relatóriu paresér Komisaun C ba debate karatér urjénsia no proposta OR ne’ebé Governu submete mai importante ho medida 13 hatán ba situasaun ne’ebé mosu.
“Orsamentu retifikatu lei fó dalan lalika kompara mandatu Prezidente Repúblika ida agora no ida mai hodi sakrifika Estadu no kompeténsia iha atribui ida-idak no Governu halo medida nesesáriu urjente hakarak hatán ba situasaun mosu,” nia hateten.
Notísia Relevante: Governu aprova medida 13 no sei prosede ba orsamentu retifikativu
Jornalista : Nelson de Sousa
Editór : Cancio Ximenes




