iklan

EKONOMIA, HEADLINE

KROP aprova tetu fiskál proposta OJE 2022 biliaun $1,675

KROP aprova tetu fiskál proposta OJE 2022 biliaun $1,675

Primeiru Ministru (PM), Taur Matan Ruak, ensera ona reunaun Komite Revizaun Orsamentu Polítiku (KROP). Iha salaun Auditórium Ministériu Finansas, kinta (16/09). Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 16 setembru 2021 (TATOLI)Komité Revizaun Orsamentu Polítika (KROP), kinta ne’e, aprova ona tetu fiskál ba Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2022 ho montante biliaun $1,675, hosi montante inisiál tetu agregadu biliaun $1,571.6.

Desizaun ne’e hafoin konklui audiénsia ho entidade Estadu hamutuk 98, durante semana rua nia-laran, hodi hetan aumentu millaun $103,4 hosi proposta adisionál sira.

Nune’e, Ministériu Finansa (MF) sei aprezenta tetu fiskál proposta OJE 2022 hosi KROP ba Konsellu Ministru iha fulan-setembru ne’e.

“Ba oin, ekipa téknika sira sei prepara redasaun finál atu Ministériu Finansa bele aprezenta ba Konsellu Ministru iha semana oin hodi hetan deliberasaun no aprovasaun nu’udar proposta OJE 2022,” refere nota ne’ebé Agência TATOLI asesu, kinta ne’e.

Notísia relevante: Governu aprova tetu agregadu OJE 2022 biliaun $1,5

Hafoin hetan aprovasaun hosi reuniaun ezekutivu, MF sei hahú prepara Livru I to’o VI Proposta OJE 2022, inklui dokumentu adisionál sira, nune’e Governu sei entrega ba Parlamentu Nasionál iha fulan-outubru nia laran.

Orsamentu ho montante biliaun $1,675 sei uza hodi implementa programa 43 iha perímetru OJE 2022 liuhosi prioridade nasionál neen hanesan Dezenvolvimentu Kapitál Umanu hanesan Edukasaun, Formasaun Profisionál no Saúde.

Prioridade seluk mak Abitasaun no Inkluzaun Sosiál, Setór Produtivu hanesan Agrikultura no Turizmu, Ambiente no Konektividade,  Dezenvolvimentu Setór Privadu no Kooperativa,  Dezenvolvimentu Rurál, no Boa Governasaun, ho objetivu atu atinje dezenvolvimentu ne’ebé kualidade ho kresimentu ekonómiku ne’ebé inkluzivu no sustentável.

KROP uza pontu importante haat hodi halo diskusaun no apresiasaun ba Proposta Orsamentu hosi Ministériu, Servisu Fundu Autónoma, Instituisaun Estadu no Munisípiu sira maka hanesan, sustentabilidade fiskál katak, kada Entidade Estadu tenke garante tetu fiskál ne’ebé sei opta ba OJE 2022 tenke sukat ho kapasidade finansiamentu Timor-Leste nian hodi sustenta finansiamentu OJE ba iha médiu to’o longu prazu.

Pontu seluk mak, istória ezekusaun no kapasidade ezekusaun katak, hola referénsia ba entidade Estadu sira-nia dezempeñu ezekusaun tinan 2021 no anteriór, kapasidade rekursu ne’ebé entidade Estadu sira iha no prioridade ne’ebé atu implementa hodi kontribui ba meta polítika VIII Governu Konstitusionál.

Nune’e mós, kualidade ezekusaun la’ós kuantidade orsamentu, katak proposta orsamentu tenke asegura funsionamentu mákina Estadu hodi serbí populasaun no fó benefísiu direta ba povu.

Ikus liu, tetu agregadu ba OJE 2022 ne’ebé aprovadu hosi Konsellu Ministru iha loron 14 jullu 2021 ho montante biliaun $1,571.6 hodi finansia prioridade nasionál ne’ebé mak Governu deside ona iha Jornada Orsamentá liubá.

Jornalista : Antónia Gusmão

Editora      : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!