DILI, 12 jullu 2021 (TATOLI)—Komisaun Anti Korrupsaun (CAC, sígla portugés), konsege trava osan ho montante $66.301,56 hosi kompañia haat ne’ebé implementa programa Cesta Bázika, tanba identifika iha indísiu komete irregularidade no inkumprimentu ba kontratu.
“Monitorizasaun ne’ebé ita halo, iha marsu ita identifika kompañia rua no iha jullu ita identifika tan rua mak komete irregularidade. Ita rekomenda imediata hodi ko’a osan pagamentu $66.301,56,’’ Adjuntu Komisáriu CAC ba Asuntu Prevensaun no Sensibilizasaun, Luis Oliveira Sampaio, hateten ba jornalista Agência Tatoli, iha Dili, segunda ne’e.
Notísia relevante: Cesta Bázika, PDHJ rejista kompañia tolu iha indísiu irregularidade
Irregularidade ne’e CAC detekta, bainhira hala’o monitorizasaun dezde inisíu implementa programa Cesta Bázika, hafoin simu keixa hosi komunidade.
Luis Oliveira Sampaio, hatutan monitorizasaun ne’e atu garante polítika Governu ba ezekusaun finanseira, nune’e mantein transparánsia no utilizasaun ho di’ak.
Tanba ne’e, akompañamentu ne’e ho objetivu hanesan medida prevensaun ba risku korrupsaun, rekolla informasaun relevante-sira hosi programa, bainhira iha indísiu korrupsaun, hodi nune’e prodúz rekomendasaun sira ba entidade kompetente atu hadi’ak jestaun ba distribuisaun rekursu Estadu ne’ebé justu ba benefisiáriu-sira tuir lei haruka.
CAC mós halo ona sorumutu ho ministériu implementadór no kompañia ba rekomendasaun atu halo redusaun pagamentu hosi kompañia haat ne’e.
Iha relatóriu hateten, CAC deskobre kompañia-sira la kumpre kontratu ho Governu hanesan tipu irregularidade, ne’ebé tuir loloos kontratu distribui foos rai, maibé distribui fila-fali foos importasaun ne’ebé presu hanesan de’it ho foos rai.
Irregularidade seluk maka, distribuisaun na’an la tuir grama ne’ebé estabelese iha kontratu, hodi hamosu prejuizu ba Estadu, tanba ne’e CAC rekomenda kada benefisiáriu bazeia ba kálkulu ema na’in hira mak lakon direitu.
“Ami labele fó-sai identidade kompañia, tanba ami iha kompromisu ho sira no sira prontu atu hadi’a fila-fali hodi ko’a osan pagamentu,’’ nia subliña.
Mekanizmu inspesaun no monitorizasaun hosi CAC maka, tun direta ba sentru distribuisaun pakote Cesta Bázika iha Dili no munisípiu, hala’o entrevista ho parte relevante hodi konfirma ho informasaun hirak ne’ebé mak hetan, simu keixa hosi komunidade no halibur informasaun husi mídia oi-oin, relasiona ho asuntu ne’e no halo intervensaun imediata.
CAC fiar katak, violasaun ba kontratu potensialmente akontese iha fatin barak, maibé labele halo intervensaun regulár no ba fatin hotu, tanba rekursu limitadu no mós evolusaun pandemia ne’ebé rezulta atividade barak suspende, hodi ajusta no kumprimenta ba protokolu prevensaun COVID-19.
Asuntu hirak-ne’e nu’udar deskobrimentu CAC nian durante monitorizasaun no inspesaun ba implementasaun Cesta Bázika no CAC mós aprezenta kompila ona informasaun no aprezenta nu’udár relatóriu prelimináriu ba Primeriu Ministru (PM), iha 11 janeriu 2021.
“Loron-loron iha keixa barak desde inísiu implementasaun programa ne’e iha Dili no munisípiu,’’ nia esplika.
Iha kazu balun haruka suspende distribuisaun, bainhira haree katak iha irregularidade, ne’e iha kestaun subtansiál balun atu rezolve hanesan akontese iha 9 dezembru 2020 iha loja Dili Mart, tanba produtu balun dodok no lahuk ka fohuk. Ekipa konsege halo identifikasaun ba responsável Dili Mart nomós fiskalizadór Ministériu iha terrenu hodi presta deklarasaun iha CAC.
Hanesan instituisaun Estadu, CAC konsiente katak, polítika Cesta Bázika iha ámbitu prevensaun COVID-19 ho objetivu ba rekoperasaun ekonómika rai laran di’ak tebes, maibé ho tempu ne’ebé limitadu no preparasaun kondisaun mínimu, afeta ba implementasaun.
Hosi ne’e, monitorizasaun CAC hatudu katak, implementasaun polítika ne’e hasoru dezafiu lubuk ida ne’ebé iha indikasaun balun ba poténsia atu hamosu fali problema seluk iha komunidade, partikularmente indísiu ba risku korrupsaun.
CAC nu’udár órgaun polisíal kriminál espesializada ba prevensaun no kombate krime korrupsaun, ezerse knaar-sira tuir enkuadramentu legál no mandatu institusionál iha lei númeru 08/2009 kona-bá kriasaun CAC. Lei ne’e fó mandatu institusionál rua iha área serbisu prevensaun no investigasaun kriminál.
Iha ámbitu matéria serbisu prevensaun nian iha artigu 5,(1) lei-referidu, defini katak, CAC iha kompeténsia atu, (a). rekolla no análiza informasaun hirak ne’ebé nakait ho kauza-sira, no prevensaun korrupsaun nian, (b) halo sensibilizasaun hodi limita lala’ok korrupsaun nian, motiva ema-sira atu kuidadu (prekausaun) no hamenus hahalok no situasaun hirak-ne’ebé fasilita ema ba hamosu hahalok kriminál sira, no (c) akonsella kualkér instituisaun ka entidade públika kona-bá oinsa prevene no luta hasoru hahalok korrupsaun.
Partikularmente, serbisu sira relativamente ho inspesaun no monitorizasaun defini iha artigu 9 dekretu-lei nú. 23/2015, 29 jullu, kona-bá estrutura orgánika CAC, ne’ebé atribui kompeténsia ba Unidade Inspesaun no Monitorizasaun iha Diresaun Prevensaun no Sensibilizasaun CAC.
CAC iha pessoál na’in-14 halo atuasaun-sira no aprosimasaun bazeia ba keixa no halo parseria ho sosiedade sivíl.
Jornalista: Nelson de Sousa
Editór: Cipriano Colo