iklan

NASIONÁL, COVID-19, DILI, HEADLINE, SAÚDE

COVID-19: kazu foun 17, ativu 547

COVID-19: kazu foun 17, ativu 547

Membru PNTL hosi Unidade Patrulamentu Maritima (UPM), asegura joven-sira ne’ebé halibur-malu iha sentru izolamentu Vera Cruz, (13/04/21). Imajen Tatoli/António Gonçalves.

DILI, 14 abríl 2021 (TATOLI) – Sala Situação Centro Integrado Gestão de Crise (SS-CIGC), rejista kazu foun 17 ne’ebé detetau iha Munisípiu Dili, no ativu 547.

“Kazu foun 17, kazu rekoperadu 14 no totál kazu ativu 547,” Koordenadór Forsa-Tarefa ba Prevensaun no Mitigasaun, Rui Maria de Araújo, hato’o liu hosi konferénsia imprensa iha Centro Convenções Dili (CCD), kuarta ne’e.

Notísia relevante:COVID-19: kazu foun 12, moderadu ida

Hosi totál kazu detetadu foun ohin, iha na’in-10 no feto na’in-hitu ne’ebé sintmátiku na’in-tolu, asintomátiku na’in 14.

Evolusaun iha Munisipiu Dili, deteta kazu foun 17, nune’e, kazu detetadu iha Munisipiu ne’e  hosi 7 marsu, loron ne’ebé hahú deteta kazu iha cluster BTN II, Terra Santa, Suku Madohi, to’o 14 abríl, hamutuk hotu 861.

Ho baze ba informasaun ne’ebé disponível, ekipa konjunta saúde halo fali revizaun ba foku propagasaun ka cluster iha Munisípiu Dili, Suku sai nu’udár área jeográfika ne’ebé uza hanesan baze atu haree ligasaun entre kazu, no ligasaun ho espozisaun ba fonte infesaun.  Munisípiu Dili, hamutuk hotu, sei nafatin iha cluster 23.

Evolusaun iha munisípiu-sira seluk inklui Rejiaun Administrativa Espesiál Oe-cusse Ambeno (RAEOA) la deteta kazu foun.

Hosi horisehik mai ohin, hamutuk hotu Laboratóriu Nasionál Saúde (LABNAS) halo  testes PCR 446, ho detalla, vijilánsia sentinela 31, Rastreiu ba kontaktu ka Contact tracing ida, Rastreiu Aleatoriu ka Random Screening rua, Viajen sai hosi serka sanitária Munisípiu Dili 393, Viajen internasionál 18.

Total pedidu autorizasaun esesionál atu sai hosi serka sanitária iha Munisípiu Dili, iha 13 abríl, hamutuk hotu 125. Sekretariadu SS-CIGC responde hotu kedan, maibé  pedidu 9 la prienxe kritériu tuir Rezolusaun Governu.

SS-CIGC  fó-sai katak, iha izolamentu Vera Cruz iha kazu pozitivu na’in-ualu, ida grave, na’in-hitu moderadu. Hosi kazu pozitivu na’in-ualu ne’e, na’in-haat iha área medisina interna, na’in-haat seluk iha obstetrisia.

Kazu grave ne’ebé iha Vera Cruz, nafatin uza ventiladór no ai-moruk balun, tuir protokolu ne’ebé Timor-Leste adopta. Ohin saturasaun oksijéniu 96%, no estável.

SS-CIGC iha mós dadus balun, iha fulan maiu 2020 no marsu 2021, LABNAS haruka  amostra 70 ba halo analiza sekuensiasaun jenómika iha Doherty Institute, University of Melbourne, Austrália.

Rezultadu hosi análiza haruka-mai iha semana kotuk ho rezultadu hanesan tuir mai, hosi totál 70 amostra, 99,6% hatudu variante-sira ne’ebé sirkula iha Indonézia, Austrália no Papua Nova Guiné.

Iha amostra ida ne’ebé rekolla iha 27 dezembru 2020, ne’ebé hatudu variante B.1.1.7, ne’ebé sirkula iha Inglaterra.

Ema ne’ebé rekolla amostra ne’e, hafoin deteta pozitivu iha Dezembru 2020, lori nia ba izolamentu, hafoin rezultadu swab follow-up dala rua negativu, foin sirkula livre. Hosi amostra sira-ne’e, laiha ida mak hatudu variante Afrika Súl no mós variante Brazíl.

“Hahú semana ida-ne’e nia laran, ekipa konjunta saúde sei utiliza mós Antigen Swab Test hanesan instrumentu ida atu fasilita halo rastreiu ka screening ba COVID-19. Nafatin instrumentu atu define diagnóstiku finál ba COVID-19 maka RT-PCR test, maibé Antigen Swab test sei utiliza hanesan rastreiu inisiál,” nia subliña.

Rui Maria de Araújo reforsa katak, desizaun téknika ida-ne’e, hala’o iha fulan marsu 2021, no LABNAS halo hela preparativu atu hahú implementa.

Notísia relevante:MS preokupa ema na’in-rua pozitivu COVID-19 livre hela

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór: Cipriano Colo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!