DILI, 21 novembru 2020 (TATOLI)- Tuir análize Departamentu Moras La Hada’et ne’ebé pertense hosi Ministériu Saúde katak Timor-Leste iha estimasaun kuaze populasaun rihun 157 mak iha problema matan no atus 36 mak defisiénsia matan.
Notísia Relevante : Durante fulan rua, SNM atende pasiente matan rihun 3-resin

Xefe Departamentu Moras La Hada’et, Frederico Bosco hateten, hosi populasaun atus 36 ne’ebé sofre defisiénsia matan, iha porsentu 93 bele halo kurativu no porsentu 7 labele kura.
”Durante ne’e ita halo ona promosaun no prevensaun saúde ba komunidade-sira no mós ita halo distribuisaun vitamina A ne’ebé mak proteje matan tenke másimu, liu-liu ba labarik-sira nia matan para bele iha stadium ne’ebé mak forte no di’ak no ita kontinua asegura imunizasaun ida ne’e mak polítika Ministériu Saúde nian ba tinan 2021 to’o 2050,” Xefe Departamentu Moras La Hada’et, Frederico Bosco ba informa ba Agência Tatoli iha nia servisu fatin, sesta horiseik.
Nia dehan, prevensaun tuir orientasaun saúde nian mak halo detesaun sedu ba matan no halo intervensaun sedu bainhira halo atividade outtrix ho espesialista sira no ekipa integradu hosi Sentru Nasionál Matan, Ospitál Nasional Guido Valadares (HNGV) ba kada munisípiu hodi halo operasaun matan no kurativu matan.
”Operasaun matan agora daudaun gratuita, maibé liu-liu ba ema ne’ebé mak hateke dook no besik la moos ida-ne’e ita tenke oferese ókulu (óculos), liu-liu ba ferik-katuas-sira idade avansadu tanba ne’e mak agora daudaun Ministériu Saúde servisu hamutuk ho Organizasaun fó Naroman ba Timor Leste (FNTL) apoiu ita atu distribui ókulu ba ema-sira ne’ebé mak problema matan,” Frederico Bosco informa.
Durante ne’e mós ókulu-sira ne’e limitadu, tanba ne’e sira deside ho Mistériu Saúde oinsá populasaun sira kontribui uitoan para hola fila fali ókulu foun, atu nune’e, estoke ne’e kontinua iha.
“Ókulu nia presu la karun tanba Fó Naroman Timor-Leste fornese ne’e iha presu ókulu ida $10,00 depende ba tipu ókulu ne’ebé mak iha, maibé ba área rurál no ema kbiit laek sira ne’e fó ókulu gratuitu,” nia hateten.
Ministériu Saúde daudaun ne’e servisu hamutuk ho organizasaun oin-oin, maibé dahuluk mak organizasaun RACS Royal Australia College of Surgeons-sira ajuda harii Sentru Nasionál Matan iha HNGV no durante ne’e sira mós fó formasaun ba profisionál saúde-sira entaun Timor Leste iha ona espesialista matan na’in-rua agora daudaun iha ne’e no tinan oin espesialista matan na’in-haat Timoroan ne’ebé hala’o estudu iha Nepal sei remata no fila mai Timor-Leste. Nune’e espesialista matan na’in-neen ona Timoroan de’it mak sei halo tratamentu ba defisiénsia matan-sira.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Francisco Simões