iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Governu justifika razaun 4 proposta OJE 2020 debate ho urjénsia

Governu justifika razaun 4 proposta OJE 2020 debate ho urjénsia

Ministru Finansa, Fernando Hanjam. Imajen Tatoli/Egas Cristovão

DILI, 17 setembru 2020 (TATOLI)—Governu liuhosi Ministériu Finansa (MF) justifika razaun importante haat (4) proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2020 debate ho karáter urjénsia.

Notísia Relavante: Aban, PN husu Governu justifika pedidu ho karáter urjénsia ba proposta OJE 2020

“Governu nia prezensa iha uma fukun ida-ne’e atu justifika ba deputadu sira kona-ba pedidu prioidade no urjénsia ba proposta-lei OJE 2020 nian. Governu intende katak ho pedidu prioridade no urjénsia ba respetiva ba proposta-lei OJE 2020 ho intensaun atu normaliza hikas ezekusaun orsamentál no hasa’e kresimentu ekonómiku inklui mós atende nesesidade prioridade sira no kompromisiu sira ne’ebé estadu asume ona,” Ministru Finansa, Fernando Hanjam, justifika ba Parlamentu Nasionál liuhosi plenária, kinta ne’e.

Governu fundamenta liután, liuhosi aspeitu hanesan normalizasaun ezekusaun orsamentál tanba hahú tiha tinan finanseiru ida-ne’e to’o ohin loron despeza estadu nian sustenta de’it ho Dotasaun Temporáriu Orsamentál (DOT).

“Primeiru iha sentidu ida-ne’e tuir prinsípiu no regra DOT aplika de’it ba atividade sira-ne’ebé ho objetivu asegura funsionamentu mákina estadu nian enkuantu suspende projetu investimentu estratéjiku sira iha área dezenvolvimentu rekursu umanu no iha área infraestrutura ne’ebé konsidera vital ba dezenvolvimentu ekeonómiku no sosiál ho razaun limitasaun orsamentál ka laiha orsamentu estadu 2020 nian,” Fernando Hanjam dehan.

Nia hateten, ho aprovasaun OJE 2020 nian bele normaliza hikas funsionamentu Estadu nian hodi asegura prestasaun serbisu liuliu responde nesesidade sira no aspirasaun povu no nasaun nian ne’ebé hatuur ona iha Planu Estratéjiku Dezenvolvimentu Nasionál (PEDN) nian.

Justifikasaun daruak, atu hasa’e kresimentu ekonómiku hanesan dezempeña ekonomia naun-petrolífera hodi haree ba papél estadu nian liuhosi despeza públika. Informasaun ikus hatudu katak ita-nia Produtu Internu Bruto (PIB) hetan kontrasaun signifikativu no bele lori ita-nia ekonomia, posivelmente tama iha presaun no kresimentu negativu.

Nia dehan, tanba iha tinan 2017 no 2018 kresimentu reál hosi PIB petrolíferu negativu entaun kalkulasaun ne’ebé Governu halo hatudu kontrasaun -3,8% no -0,8%, konsumu uma-kain kontinua aumenta iha períodu ida-ne’ebé halo-tuir padraun vida ne’ebé di’ak.

Ministru Finansa ne’e fó-sai katak, projesaun preliminária PIB ba 2019 hatudu PIB pozitivu, ne’ebé rekupera hafoin tinan-rua kontrasaun ho kresimentu 2,7%, nune’e efeitu kombinadu orsamentu atraza, inserteza polítiku, medida prevensaun no kombate pandemia COVID-19 no Estadu Emerjénsia rezulta iha 2020 kresimentu PIB hatudu negativu serka 6%

Governu husu debate OJE 2020 ho urjénsia tanba atu halo normalizasaun ba ezekusaun orsamentál, bainhira aprovasaun OJE 2020 tarde bele implika ba ninia ezekusaun ne’ebé menus no kresimentu ekonómiku bele hetan kontrasaun liután iha tinan ida-ne’e.

Justifikasaun datoluk, nesesidade prioridade sira hosi disponibilidade DOT ne’ebé iha la permite Estadu halo pagamentu ba kompromisiu sira-ne’ebé Governu asume ona atu realiza despeza sira-ne’ebé nesesária atu garante kontinuidade serbisu esensiál sira ba funsionamentu ekonómiku no prestasaun serbisu ba sidadaun sira.

“Iha nesesidade sira presiza atende ho urjente embora laiha orsamentu sufisiente durante vijénsia rejime duadesimál hanesan pagamentu retroativu, saláriu, dívida no serbisu estadu nian simu tiha ona. Alende nesesiudade prioridade seluk hanesan despeza ba kombustível hanesan jeradór iha Hera no Betano, akizisaun medikamentu, despeza ba programa bee-moos no despeza saneamentu,” nia dehan.

Fernando Hanjam haktuir, situasaun Estadu nian la’ós de’it kompromete funsionamentu di’ak maibé mós afeta negativamente moris sidadaun sira-nia no mós komplika situasaun empreza sira, prezudika kualidade ezekusaun projetu importante sira no finalmente koloka iha kauza própriu kredibilidade Estadu nian.

“Ikus liu, kria kondisaun ba intalasaun estrutura no lansa baze ba ezekusaun progarama Governu nian. Normalmente bainhira iha troka Governu ida ba seluk, iha tinan finanseira ida Governu atu aprezenta orsamentu retifikativu hodi ajusta ba ninia estrutura orgánika, atu-bele asegura prestasaun serbisu ba sidadaun sira,”  Ministru Finansa Fernando Hanjam hateten.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!