iklan

Uncategorized

SEII koopera ho CNCS-TL tulun feto vulnerável HIV/SIDA

SEII koopera ho CNCS-TL tulun feto vulnerável HIV/SIDA

Imajen/Mídia SEII.

DILI, 29 jullu 2020 (TATOLI)–Sekretáriu Ezekutivu Comissão Nacional do Combate ao HIV/SIDA Timor-Leste (CNCS-TL), Daniel Marçal, hatete objetivu Komisaun HIV/SIDA hasoru malu ho Sekretária Estadu Igualdade Inkluzaun (SEEI) ne’e atu oinsá mak buka dalan ida ba inan-feton sira ne’ebé moris vulnerável tebes.

Notísia Relevante: 2003 To´o 2019, Kazu HIV/SIDA Iha Timor-Leste Hamutuk 1039

“Ami mós apresia tebes ho SEII tanba disponível ho hanoin ne’e kapaas hakarak atu koopera ho Komisaun HIV/SIDA hodi haree dalan oinsá atu ajuda ba inan-feton sira ne’ebé moris vulnerável ba moras HIV/SIDA. Inan-feton sira ne’e presiza hetan atensaun no tulun hosi ita-nia Estadu, atu oinsá sira bele hatutan moris ba oin tanba sira mós iha direitu atu moris saudável, livre hanesan sidadaun ida iha Timor,” dehan Daniel Marcal ba jornalista sira, hafoin hala’o enkontru ho SEII iha salaun SEII, Dili, kuarta ne’e.

Tanba ho moras Human Immunodeficiency Virus/Sindrome de Immunodeficiencia Adquirida (HIV/SIDA) ne’e, Daniel Marcal hatutan, limita tiha inan-feto Vulnerável HIV/SIDA sira-nia asesu no vontade moris nian, entaun CNCS-TL koko hasoru ho SEII hodi buka meiu ida atu sira mós bele moris ho livre no saudável.

Entretantu, Daniel Marcal informa, kazu moras HIV/SIDA iha Timor-Leste liuliu kazu ne’ebé mak rejistu iha CNCS-TL to’o fulan dezembru 2019 hamutuk na’in-1.110.

“Dadus hirak ne’e mós ami hetan hosi Ministériu Saúde (MS), to’o fulan dezembru 2019 ne’e ema hamutuk na’in-1.110,” nia informa.  

Estratéjia atu halo prevensaun ba moras HIV/SIDA ne’e, nia dehan, mak presiza entidade hotu-hotu tenke partisipa hodi oinsá halo prevensaun ba moras refere para depois halo sosializasaun ba nia ema rasik.

Ba asuntu ne’e, nia dehan, CNCS-TL mós atu kapasita individu presiza hatene moras ne’e ninia lalaok ne’e entaun KNKS-TL koko atu servisu hamutuk ho Komisaun HIV/SIDA Indonézia nian hodi haree parte fronteira sira  tanba iha fatin ne’e mak ema bele hasoru hosi sorin-sorin entaun hamosu moras ne’e.

“Ami halo hela esforsu ida hodi kombate HIV-SIDA hamutuk Komisaun HIV/SIDA Indonézia para oinsá haree prevene liuliu iha área fronteira,” nia dehan. 

Tanba, nia hateten, problema HIV-SIDA presiza morál entaun igreja nia papél importante ida mak atu reforsa vida espirituál para hodi ema ida-idak muda nia hahalok tanba lei ne’e la muda ema-nia hahalok. 

“Presiza apoiu espirituál hosi igreja tanba liuhosi igreja bele hasa’e ema-nia konsiénsia nune’e muda hahalok. Bainhira muda hahalok ona mak la sai risku ba ema-nia moris. Ho ida-ne’e, ema ida-idak presiza rekonese nia-aan ba risku moras HIV/SIDA ne’e,” Daniel sujere.

Notísia Relevante: Prevene HIV/SIDA, Inan-Aman No Igreja Iha Papel Importante Fó Atensaun Oan Sira

Jornalistas : Osória Marques

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!