DILI, 06 jullu 2022 (TATOLI) – Diretora Jerál ne’ebé Trata Asuntu Organizasaun Sudeste Aziátika (ASEAN,sigla Inglés), iha Ministériu Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), Milena Rangel, informa ekipa delegasaun hamutuk-60-resin, maki ha ona Timor-Leste, atu hahú kuarta (08/06), avalia preparasaun Timor-Leste iha pilár sósiu no kulturál.
“Ita konfirmadu ona membru delegasaun ne’ebé halo misaun iha ne’e, ema na’in-60 resin, kompostu hosi nasaun membru 10 no inklui mós reprezentante ASEAN mak Sekretáriadu hosi Jakarta-Indonézia,” Diretora Milena, hateten liuhosi konferénsia imprensa ne’ebé hala’o iha edifísiu MNEK, kuarta ne’e.
Tanba, Timor-Leste atu adere ba ASEAN tenke prinse rekezitu ka pilár importante tolu hanesan Polítika Seguransa, ekonomia, sósiu no kultural.
Iha 2019 Timor-Leste simu ona vizita no avaliasaun hosi pilar politika seguransa nian, no daudaun tama faze ka pilár sósiu no kultural. Semana rua mai tan Timor-Leste sei simu tan delegasaun hodi avalia pilár ikus liu kona-bá ekonomia nian.
“Atu hatete katak pilar tolu ne’e, kompleta ona-sira nia asesmentu iha Timor-Leste. Tuir prosesu normál ne’ebé, ita akompaña bainhira sira halo tiha “Fact Finding Mission” hanesan ne’e sei lori ba ASEAN Coordinating Consul Working Group,” nia afirma.
Iha biban hanesan, Diretór Jerál Ministériu Solidaridade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), Florencio Gonzaga, hateten avaliasaun ne’ebé mak ekipa “Fact Finding Mission” halo ba Timor-Leste iha pilar sósiu no kultural, kursiál tebes ba Timor-Leste nia prosesu kandidatura ba membru ASEAN.
MSSI mak lidera, maibé Ministériu save-sira iha área sosiál no kulturál sei partisipa mós, liuliu MNEK tanba Ministériu ne’ebé importante hodi realiza eventu ne’e.
“Ami sempre koopera malu hodi dudu prosesu ne’e ba oin,” Diretór ne’e akresenta.
Ministériu save sira ne’ebé sei envolve iha prosesu ne’e mak hanesan, Ministériu Ensinu Superiór Siénsia no Kultura (MSSK), Ministériu Saúde (MS), Sekretária Estadu ba Igualdade no Inkluzaun (SEII), Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Sekretáriu Estadu Juventude no Desportu (SEJD), Sekretáriu Estadu Protesaun Sivil (SEPS) no Komisaun Funsaun Públika.
“Reuniaun ne’ebé sei hala’o kada Ministériu-sira ne’e ho delegasaun ASEAN nian ne’e importante tanba atu diskute fila-fali resposta sira, ne’ebé antes ita hatan ona ba sekretariádu ASEAN nian iha tinan kotuk kona-ba pilár sósiu kulturál,” nia afirma.
Eventu loron tolu ne’e, importante ba Timor-Leste atu esforsu an makas no iha vontade boot tebes atu kontinua partisipa hanesan membru ASEAN.
Tuir ajenda ne’ebé iha ekipa “Fact Finding Mission” sei halo vizita ba fatin importante sira iha capital Dili no balu sai ba Munisipiu.
Ekipa delegasaun ne’e sei vizita, média privadu GMN TV, Muzeun Rezisténsia, Nasional Institutu for Sosiál Security iha MSSI-Caicoli, Sentru Nasionál Reabilitasaun (CNR-sigla Portugés), Tribunál Distrital Dili (TDD), Sekretáriu Estadu Juvetude no Desportu (SEJD), universidade Nasionál Timor-Leste (UNTL)
Alende ne’e, delagasaun ne’e sei vizita mós ba Jináziu Dili, Hospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV), Delicios Food or ETDA Restaurante, Timor-Leste International School, Xanana Sport Centre, Dili Institute of Technology (DIT) no seluk tan.
Entretantu, pedidu adezaun nian haruka ona iha tinan 2011, maibé to’o ohin loron Timor-Leste seidauk adere ba organizasaun rejionál ne’e.
Hahú kedas iha tinan 2011, faze preparasaun nian balun inklui tiha ona programa sira nivél nasionál ba sensibilizasaun instituisaun sira nian no sosiedade sivíl kona-ba matéria ne’e, harii pontu fokál sira no Sekretária Estadu ba Asuntu ASEAN nian, reforsa kompeténsia liuhusi formasaun no diálogu, partisipasaun iha forum rejionál no iha sorumutuk rejionál no globál sira seluk, harii no reforsa Embaixada sira Timor-Leste nian iha nasaun hotu-hotu organizasaun nian.
Iha Governu nia laran, introdusaun no aplikasaun kona-ba “modelu sira ASEAN nian” (ASEAN Blueprints) iha dezenvolvimentu polítika nasionál nian garante hela katak, polítika foun sira no kuadru regulamentár sira entegra tiha ona ho modelu sira hosi organizasaun nian.
Antes ne’e, MNEK konklui análiza ida luan ne’ebé kona-ba polítika sira hotu no kuadru regulamentár atuál sira Timor-Leste nian, ne’ebé aprezenta ba Konsellu Ministru hodi halo aprovasaun iha momentu ne’ebá.
Alende ne’e, elaborasaun dokumentu ne’ebé koñesidu ho memorandu kona-ba Rejime Komérsiu Esternu hatudu to’o iha pontu ne’ebé mak Timor-Leste deside ona hodi prenxe rekezitu sira ba ASEAN nian. Hodi define pasu sira ne’ebé mak tenke foti hodi alkansa konformidade kompleta ho buat ne’ebé prátika iha asosiasaun ne’e.
Nune’e, Sekretariadu no membru sira organizasaun Nasaun Sudeste Aziátiku nian sei bele komprende ho di’ak Estadu atuál enkuadramentu nasionál nian sira, hodi hatudu prontidaun no esforsu sira ne’ebé Timor-Leste halo ona to’o ohin loron, atu prepara-andidi’ak hodi assume obrigasaun sira nuudar membru asosiasaun nian.
ASEAN kompostu hosi nasaun 10, kompostu, Cambodia, Indonézia, Laos, Vietname, Brunei Darusalam, Singapura, Myanmar, Filipina no Thailandia.
Notísia relevante: Ekipa delegasaun “Fact Finding Mission” ASEAN to’o ona Timor-Leste
Jornalista: Hortencio Sanchez
Editór : Florencio Miranda Ximenes




