iklan

EKONOMIA, HEADLINE

ANPM garante perfurasaun mina-matan iha Suai laiha impaktu ambientál

ANPM garante perfurasaun mina-matan iha Suai laiha impaktu ambientál

Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM), Florentino Mateus Soares Ferreira. Imajen TATOLI/Francisco Sony

DILI, 05 outubru 2021 (TATOLI)—Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál, Florentino Mateus Soares Ferreira, hateten, prosesu avaliasaun Lisensa Ambientál ba atividade perfurasaun mina-matan hahú kedas hosi tinan 2017 to’o 2018, tanba ne’e autoridade garante impaktu ambientál.

“Bele dehan la’ós prosesu ida ne’ebé badak, maibé ida-ne’e prosesu ida rigorozu tebes no presiza halo tuir padraun no boa prátika indústria mina no gás, nune’e ita bele garante perfurasaun ne’e la’o ho susesu no la fó ameasa ba ambiente no komunidade,” Prezidente ANPM hateten ba Agência TATOLI iha ninia knaar fatin, edifísiu Ministériu Finansa, Aitarak-laran, tersa ne’e.

ANPM atribui lisensa ambientál ba empreza Timor Resources, iha loron 06 jullu 2021, hodi halo perfurasaun dahuluk iha área onshore exploration drilling contract, iha área PSC TL-OT-17-08.

Notísia relevante: Governu atribui lisensa ambientál ba Timor Resources fura mina-matan

Timor Resources iha planu perfurasaun iha bloku rua no Timor Gás no Petróleu, Empreza Públika (Timor GAP, E.P) nia bloku ida iha Covalima no Manufahi, sai hanesan teste ida mai Timor-Leste atubele dezenvolve indústria petrolífera iha rai-maran atu benefisia ein termu ekonómiku ba Estadu no povu.

Tuir Prezidente ANPM, normalmente prosesu avaliasaun ba estudu impaktu ambientál tuir lei no enkuadramentu legál, ho de’it loron 50-resin.

“Maibé tanba atividade perfurasaun iha onshore ka rai maran Timor-Leste foin ba dahuluk, atu halo hodi laiha presedésia ruma ne’ebé maka bele serve nu’udar referénsia, entaun ita lori tempu oituan. Ita emite ona Lisensa Ambientál Kategoria A ba empreza tuir rekerimentu minímu ba lisensa ida no adere mós ba boa prátika indústria petrolífeira nian,” Direjente ne’e afirma.

Timor Resources liuhosi ninian Planu Jestaun Ambientál (PJA), kompremetidu atu garante laiha impaktu ambientál  tomak ba ambiente no laiha implikasaun ba komunidade tuir planu no prosedimentu tomak.

ANPM sei monitoriza perfurasaun ne’e hanesan autoridade reguladora no mós ezerse funsaun hanesan autoridade ambientál tuir Lei Orgánika Ministériu Petróleu no Minerál (MPM).

Autoridade mós ezerse ninian papél hanesan ajénsia reguladora hodi haree katak Timor Resources prienxe ona rekezitu hirak ne’ebé ligadu ho seguransa no saúde, liuhosi preparasaun dokumentu hanesan Safety Case.

“Prosesu tomak ba Safety Case mós hala’o ona ba tempu naruk no agora tama ona ba faze finál, ikus liu ita sei hetan verifikasaun no validasaun hosi terseira parte atu hatene katak ekipamentu perfurasaun no mós sondagem (rig) hirak ne’e bele funsiona ho di’ak ba perfurasaun,” nia dehan.

Hafoin verifika no fó validasaun ba ekipamentu perfurasaun, ANPM mós sei emite approval tip drill (ATD) hodi haree dezeñu tomak perfurasaun hafoin ezekuta planu fura mina-matan dahuluk iha rai-maran.

“Ami halo ATD hodi haree dezeñu tomak perfurasaun nian, ne’ebé sei ezekuta no oinsá atu garante katak perfurasaun ne’e la fó impaktu negativu ba rai okos no propriedade sira iha rai okos sei la afeta prosesu tomak,” nia hatutan.

Tanba ne’e, ANPM hein prosesu tékniku hotu hosi planu perfurasaun, hafoin deside Timor Resoruces halo perfurasaun dahuluk iha área Matai ho bloku karau, hafoin fura bloku daruak iha área Camanasa, Suai.

Governu liuhosi ANPM hahú koopera ho Timor Resoruces halo preparasaun ba serémonia kulturál perfurasaun nian, iha loron 08 to’o 12 outubru ne’e, molok halo perfurasaun mina-matan dahuluk iha rai-maran.

“Ami sei halo serémonia kulturál hodi fó valorizasaun ba ita-nia lulik no na’in ba rai, inklui beila sira no iha tempu hanesan ami mós selebra misa agradesementu ida ba eroi pátria sira, hafoin hein preparasaun téknika finaliza bele halo perfurasaun,” Prezidente ANPM akresenta.

Iha tinan 2017, hahú halo peskiza jeolójiku no estudu iha bloku lima no iha outubru 2018 sei realiza teste sízmiku iha bloku A, enkuantu iha bloku C iha Zona Betano (entre Alas no Hatudu) ho teste vibroseis.

Nune’e, iha bloku A ne’ebé ida-idak hosi perfurasaun tolu iha shllow-field to’o metru 2.000 ho ninia kalkulasaun bele to’o $35.

Enkuantu, bloku B haruka on aba Timor GAP, E.P iha Onshore Block ne’ebé hanesan subsidiáriu.

Jornalista : Florêncio Miranda Ximenes

Editora      : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!