DILI, 25 setembru 2021 (TATOLI)-Timor-Leste lakon tan asua’in luta libertasaun nasionál espesiál ida tanba halo parte jerasaun fundadór movimentu ba ukun rasik an dahuluk ho ámbitu nasionál.
Notísia Relevante : Governu dekreta lutu nasionál loron-tolu ba falesimentu saudozu Ma’Huno
”Timor-Leste lakon tan asua’in luta libertasaun nasionál espesiál ida tanba halo parte jerasaun fundadór movimentu ba Ukun rasik an dahuluk ho ámbitu nasionál ho naran asua’in, Ma’Huno Bulerek Karathayano, tama iha istória luta libertasaun Patria, nu’udar Fundadór ASDT, membru Comite Central Fretilin, xefe konsellu polítiku Militár Frente Armada, Sekretáriu komisaun diretiva Fretilin, komandante FALINTIL, Sekretáriu Rejiaun III, lider ida ne’ebé inspira no sai belun boot ba foin-sa’e klandestinu sira iha vila laran, iha Timor-Leste no iha Indonézia,” mensajen Prezidente Repúblika, Francisco Guterres “Lú-Olo” ba asua’in Ma’Huno Bulerek Karathayano ne’ebé hakotu ona iis, sesta loro-kraik (24/09).
Komunikadu imprensa ne’ebé Agência Tatoli asesu, sábadu ne’e, PR Lú-Olo, fó sasin katak iha períodu susar tebes, hafoin militár Indonézia kaer komandante Superior Luta, Xanana Gusmão, iha 1992, ema barak hanoin luta to’o ona nia rohan. Maibé, Ma‘Huno assume lideransa rezisténsia nian no funu kontinua.
Fulan marsu 1993, forsa okupante kaer lider nee no hatama iha kadeia. Maibé la hamate ninia espíritu nasionalista.
Iha vila, Ma’Huno serbisu hamutuk ho Ma’Hodu kontinua mobiliza juventude sira iha luta hasoru okupasaun Indonézia. Ma’Huno esforsa ba hametin rezisténsia iha zonas okupada no nune’e kontribui ba luta klandestina sai mós frente prinsipál ida ba Timor-Leste nia independénsia.
Ma’Huno nu’udar jerasaun fundadór husik ona ita. Triste tebes tanba ita lakon ita-nia lider boot ida. Maibé ita hotu sei la haluha katak nia husik memória ba ita-nia Timor-Leste livre no independente. Ma’Huno nia obra sei hela rohan-laek bainhira valor no prinsípiu luta nian kontinua buras hamutuk ho ita, iha ita-nia moris loroloron ninian.
Prezidente Repúblika hato’o profunda kondolénsias ba família enlutada Teresinha Viegas ho nia oan sira, ba família tomak no mós família boot rezisténsia nian.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Francisco Simões





