iklan

NASIONÁL, HEADLINE, POLÍTIKA

CI husu jornalista sira kumpre kódigu étika jornalístika

CI husu jornalista sira kumpre kódigu étika jornalístika

Logotipu Conselho de Imprensa (CI). Imajen/Espesiál.

DILI, 19 Marsu 2021 (TATOLI)–Conselho de Imprensa nu’udar instituisaun Estadu Independente iha knaar importante ida mak atu garante jornalista no meiu komunikasaun sosial sira atu implementasaun kódígu étika jornalista durante atvidade jornalistiku to’o produsaun notísia ho nia valór informativu, edukativu, kontrolu sosiál no divertimentu.

Tuir nota komunikadu ne’ebé Agência TATOLI asesu ohin, Conselho de Imprensa informa durante fulan Janeiru to’o Marsu 2021,  Conselho de Imprensa halo análize ba publikasaun notísia iha Meiu Komunikasaun Sosial sira loro-loron bazea ba padraun Kódigu Etika Jornalistíka, meiu komunikasaun sosiál sira hatudu produsaun no publikasaun notísia progresivu, hosi área hotu hodi fasilita informasaun no komunikasaun balánsu entre  sidadaun no ukun-na’in sira.

Maibé, tuir nota komunikadu ne’e hateten, Conselho de Imprensa hetan publikasaun ne’ebé la hatudu dixiplina tuir padraun  kódigu étika jornalistíka no hamosu disturbu opiniaun publiku ne’ebé kontra produtivu, espesiál ba kobertura no publikasaun notísia kona-ba kazu Abuzu Seksuál, Pandemia COVID-19 no Levantamentu Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2021 hosi Fundu Petroliferu iha Banku Federal Amerika.

Meiu Komunikasaun Sosiál balu nia publikasaun notísia, balun bazea de’it ba “asumsi” jornalista nian no single source (fonte úniku).  Impaktu hosi publikasaun la imparisál ne’e hamosu públiku nia preokupasaun no lamentasaun.

Publikasaun notísia ba tranzmisaun lokál COVID- 19 iha Kapitál Dili no Covalima, hatudu momoos suspeitu sira liuhosi imajen no video.

Tuir rezultadu monitorizaun no análize Conselho de Imprensa ba publikasaun prosesu julgamentu kazu Topu Honis iha Tribunal Oé-Cusse, Rejiaun Administrativu Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA) la halo cover both side, entre suspeitu no vitima no liuliu la halo  reportajen sensivél jéneru ne’ebe hakerek iha Kódigu Étika Pontu 5 no 10, ne’ebé proibidu atu  publika vitima menoridade sira-nia identidade no oinsá prosesu violasaun seksuál.

Iha Polítika Redasaun,  iha indikasaun a-favór ba vitimia sira nu’udar parte hosi papél mídia nian “voice of the voiceless” ka “lian ba sira ne’ebé lian-la’ek”

Bazea ba faktu no razaun hirak ne’e, Conselho de Imprensa hakarak husu ba meiu komunikasaun sosiál no jornalista hotu-hotu atu kumpre Kódigu Etika Jornalistika, hodi evita risku legál no ameasa iha futuru hodi garante liberdade imprensa no liberdade espresaun iha país demokrátiku Timor-Leste.

Jornalista sira evita públika notísia bazea de’it ba jornalista nia asumsaun no opiniaun, ne’ebé la bazea ba faktu no realidade loloos iha terrenu liuhosi uza liafuan “deskonfia”. Liafuan deskonfia bele uza iha notísia bazea ba sitasaun fonte nian, la’ós bezea ba jornalista nia asumsaun no imajinasaun.

Conselho de Imprensa husu ba meu komunikasaun soiál no jornalista sira atu utiliza téknika kobertura in-depth no investigative reporting, ba asuntu sira-ne’ebé kontroversiál no sai ona polemika iha públiku no tenke balánsu ka cover both sides atu deskobre verasidade ka lia-loos hosi asuntu refere.

Meu komunikasaun no jornalista sira atu nafatin sai lian ba sira-ne’ebé lian-laek maibé tenke kontinua tane-aas reportajen sensível jéneru no sensível ba sentimentu umanu vitima sira-nian, nune’e sira labele sai vitima ba-daruak iha sosiadade nia leet.

Meu komunikasaun sosiál no jornalista sira hotu atu nafatin kumpre no halo reportajen tuir matadalan kobertura mídia ba COVID-19 ne’ebé hasai iha tinan kotuk (2020) hosi Conselho de Imprensa no UNDP koopera ho Asosiasaun Jornalista Timor Lorosa’e (AJTL) no Timor-Leste Press Union (TLPU), no kontinua kumpre Kódigu Étika no prinsípiu universál jornalizmu.

Entidade Estadu respeita jornalista nia liberdade

Iha nota komunikadu ne’e, Conselho de Imprensa mós husu ba sosiedade tomak no entidade sira Estadu nian atu respeita jornalista sira-nia liberdade atu hetan asesu informasaun iha fatin publiku, liuhusi fasilita informasaun loloos no kredivel.

Sosiedade no entidade Estadu atu tau matan nafatin ba serbisu meiu komunikasaun sosiál sira, liuliu publikasaun notisia sira liuhusi fó sujestaun konstrutivu, atu hadia produtu jornalístiku  ho kualidade hodi  kontribui ba prosesu sosiedade demokratiku no hametin  demokrasia iha país ne’e, no husu ba meiu komunikasaun sosial sira atu halo retifikasaun no direitu resposta.

Jornalista: Osória Marques

Editór: Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!