iklan

NASIONÁL, DILI, HEADLINE, SEGURANSA

Atensaun, Timor-Leste tama iha senáriu ameasa ‘’La Nina’’

Atensaun, Timor-Leste tama iha senáriu ameasa ‘’La Nina’’

Fenómenu “La Nina’’. Imajen/foti hosi Google

DILI, 30 outubru 2020 (TATOLI) – Sekretária Estadu Protesaun Sivíl (SEPS) servisu hamutuk ho Nasoins Unidas liuhosi Global ENSO Analysis Cell no Institutu Metrolojia Jeofízika, ko’alia kona-ba fenómenu klimátiku ida ho naran ‘’La Nina’’.

Fenómenu temperatura  “La Nina’’. Imajen/foti hosi Google

Parte sira identifika Timor – Leste sei hanesan  nasaun ida ne’ebé sei hetan impaktu boot  hosi fenómenu ameasa “La Nina’’.

Hahú periodu  iha setembru 2020 to’o marsu 2021, Timor – Leste sai hanesan  alvu ba udan boot liu média normal no mós rai halai iha territóriu laran tomak durante periodu ida ne’e.

“La Nina” nu’udar eventu klimátika ida ho kondisaun anomalia ho temperatura laloran tasi boot iha Oseanu Pasífiku no aumenta mudansa iha sirkulasaun atmosfera no anin no udan boot

Sekretariu Estadu Protesaun Sivíl (SEPS), Joaquim José Gusmão dos Reis Martins. Imajen/Egas Cristovão

Liuhosi konferénsia imprensa, ohin, iha salaun SEPS, Caicoli, Dili, Sekretária Estadu Protesaun Sivíl, Joaquim José Gusmão dos Reis Martins, informa hahú haree efeitu katastrófiku “ La Nina” nian iha fulan ida-ne’e,  nasaun barak maka enfrenta hela situasaun ida-ne’e hanesan Vietnam ne’ebé to’o agora rejista ona ema na’in-28 maka mate no ema na’in-50.000 resin lakon sira nia uma, iha  Tailándia no Kamboja mós hetan ona prejuizu  ne’ebé boot millaun dollar.

Nia esplika fenómenu “La Nina” iha influensia boot tebes ba petroen klimátiku no meteorolójiku no mós ba aumentu risku asosiadu sira, kontinua iha previzaun katak tinan 2020 sei sai hanesan tinan ida ne’ebé manas liu iha ho kondisaun  meteorolojia  la normal ka aas tebes, laloran manas no inséndiu florestál to’o inundasaun boot ho efetivu ba estragu ne’ebé boot.

“Ho senáriu previzivel ida-ne’e no temperatura la normal  ka aas, ne’ebé bele hamosu inséndiu florestál ho proporsaun boot tebes iha parte ida no bele orijinál mós iha parte seluk, inundasaun boot ho efeitu estragu boot,” SEPS, Joaquim José Gusmão dos Reis Martins esplika.

Nia dehan, senáriu rua ne’e  iha tinan kotuk iha Timor – Leste  (inséndiu  boot iha fulan outubru  tinan 2019 iha munisípiu neen maka ponta leste no inundasaun boot iha sidade Dili no mós iha munisípiu neen iha kosta sul).

“Ita presiza ho iha nesesidade urjente ida atu dezenvolve atividade barak hodi preparasaun mai ita nia rai, hodi hasoru katástrofe boot sira ne’ebé bele mosu mai iha tempu badak,” Joaquin Gusmão hateten.

Joaquim Gusmão husu populasaun  hotu atu prepara-an ba posibilidade udan boot no inundasaun ne’ebé susar atu  impede hodi bele halo kauza no estragu ne’ebé boot ba hela fatin no sai risku.

“Protesaun Sivíl hakarak apela ba nai Xefe Suku no Xefe Aldeia sira atu bele pro-ativu iha identifikasaun ba situasaun balun ne’ebé ita bele halo melloramentu ba ita nia asaun,” Joaquim Gusmão hateten.

Nia mós husu lider komunitáriu sira atu bele buka informasaun ba parte Bombeiru no Protesaun Sivíl bainhira situasaun mosu grave iha suku ka aldeia.

“Protesaun Sivíl apela mós ba joven sira (mane no feto), ne’ebé hakarak ajuda protesaun sivíl atu rezolve problema boot ruma ne’ebé ameasa iha ita nia populasaun sira bele hakat ba kuartél  Bombeiru nian hodi ita bele hamutuk  atu ajuda ita nia populasaun,” nia tenik.

Nia dehan, buka atu identifika pontu aas sira atu bele refuijia ba bainhira presiza, hanesan evakuasaun ruma, prepara ekipamentu emerjénsia ka material primeiru sokorru.

Jornalista   : Nelson de Sousa

Editór        : Francisco Simões

 

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!