iklan

HEADLINE, SAÚDE

MS hahú kapasita Profisionál Saúde halo diagnostiku ba moras tuberkuloze

MS hahú kapasita Profisionál Saúde halo diagnostiku ba moras tuberkuloze

Imajen/OMS

DILI, 21 fevereiru 2022 (TATOLI)— Ministériu Saúde (MS) hahú fó kapasitasaun ba profisionál Saúde sira atu hala’o diagnostika no manajementu ba moras Tuberkuloze (Myobacterium Tuberculosis/TB) iha Timor-Leste.

Tuir dadus estimasaun hosi Organizasaun Mundiál Saúde, iha tinan 2020 Timor-Leste rejistu aumenta taxa prevalénsia ba tuberkuloze hosi 490/1000 populasaun ba 508.

“Ita rejistu mós taxa mortalidade tuberkuloze hosi 100 ba 106, nune’e kazu tuberkuloze nafatin sai problema boot ba saúde públika iha ita-nia rain,”Diretora Nasionál Kontrola Moras iha Minsitériu Saúde, Josefina Clarinha João, hateten  bainhira hala’o diskursu iha seremónia kapasitasaun ba profisionál saúde sira atu halo diagnostika no manajementu tuberkuloze ba populasaun iha Timor-Leste  iha  ótel Novo Turizmu, segunda ne’e.

Notísia relevante: MS planeia kampaña nasionál prevene no kura Tuberkuloze

Ministériu Saúde hasoru problema boot mak hala’o tratamentu detensaun ba kazu tuberkuloze ba komunidade sira ne’ebé mak falta asesu fasilidade saúde.

“Ita halo evaluasaun ita deteta katak falta asesu fasilidade saúde liuliu jeográfikamente timór nian tanba sentru saúde ba iha komunidade sira nia hela fatin ne’e dook no konesimentu hosi komunidade  ba iha moras ne’e rasik ne’e mós sei menus, nune’e mak  hanesan dezáfiu ida ba Ita,” nia akresenta.

Orsamentu ne’ebé mak apoiu programa tuberkuloze ne’e hosi KOICA ba iha Organizasaun Internasionál ba Migrasaun (IOM) hamutuk miliaun $3 ba iha Klibur Domin atu bele fasilita liu tan ba servisu detensaun kazu tuberkuloze nian no oferese tratamentu ba pasiente sira ne’ebé mak deteta ona.

Iha fatin hanesan, Diretór Ajénsia Kooperasaun Internasionál KOICA, Heejin Kim, hateten, dezafiu sira ne’ebé profisionál saúde  hasoru mak bainhira atu halo detensaun kazu   foun  ne’e menus  tanba  durante  ne’e iha situasaun COVID-19 nia laran.

“Bainhira ita hahú implementa programa detensaun kazu, ita hasoru dezafiu liuliu COVID-19 ne’ebé impede atividade iha munisípiu hotu,” Diretór ne’e akresenta.

Alende ne’e, Minsitériu Saúde halo detensaun kazu tuberkoluze ba iha munisípiu lima hanesan Baucau, Dili, Ermera, Covalima, no Bobonaro.

Klínika Klíbur Domin rejista pasiente 122

Entretantu, Diretór Ezekutivu Fundasaun Klibur Domin Tibar, Joaquim Freitas Soares, hateten iha fulan-janeiru no meadu fevereiru tinan 2022 rejista pasiente tuberkuloze hamutuk 122 iha munisípiu Dili.

“Iha tinan 2021 ita deteta pasiente kazu tuberkoluze hamutuk 234 no iha tinan 2022 fulan janeiru no fevereiru ita deteta pasiente sira hamutuk 122. Maioria ita deteta iha Atauro tanba iha Dili ita foka liu ba Atauro. Nune’e espera katak fulan hirak tuir mai ita sei deteta kazu barak liu tan hodi hapara uluk transmisaun TB iha Atauro, hafoin mak kontinua fali ba iha munisípiu Baucau,” Diretór ne’e afirma.

Daudaun ne’e, profisionál saúde klínika ne’e hala’o esforsu hela iha Atauro no espera katak trimestre dahuluk iha tinan 2022 bele deteta kazu aumenta liután.

“Kazu sira ne’e mak rezultadu tama ona ba iha pozitivu no ita refere ba hodi halo tratamentu iha sentru saúde sira tanba populasaun sira iha Atauro ne’ebé mak ita halo ona screening masal hamutuk 6.000-resin hosi totál populasaun hamutuk 11.000,” nia esplika.

Iha fulan marsu, sei halo tan servisu detensaun kazu ba suku sira ne’ebé mak seidauk asesu ba iha raiu-x no diagnostika TB tanba ne’e espera  tinan ida ne’e  Atauro  bele ramata ona serbisu.

“Ita halo screening masál ba komunidade sira iha Atauro ne’e hosi idade 15 ba leten hodi asesu ba raiu-x hodi hatene sira nia pulmaun moos ka iha deskonfia ba moras tuberkuloze entaun ida ne’e mak ita sei halo iha Atauro iha fulan-marsu nia laran,” nia akresenta.

Klínika ne’e hetan apoia finanseiru husi Governu Koreia liuhusi KOICA ne’ebé aloka   hamutuk   $450.000 ba tinan tolu hosi 2020 to’o 2022,  

“Ita husu ona KOICA atu extende tan projetu ida ne’e ba to’o iha tinan 2023 tanba osan barak seidauk uza hotu,” nia espera.

Xefe Unidade Programa Tuberkoluze, Ministériu Saúde, Constantino Lopes, afirma tarjetu Ministériu Saúde iha katak iha tinan 2021 tenke deteta kazu hamutuk 6.400, maibé iha problema ba detesaun kazu iha de’it 3.200.

“Iha tinan 2021 loloos ne’e ita tenki deteta to’o kazu 6.400, maibé ita iha problema ka situasaun CVOVID-19 mak deteta kazu hamutuk 3.200.    Hosi númeru 3.200 ne’ebé mak halo tratamentu ba kazu tuberkuloze ne’e 3% mak lakon vida,” nia afirma.

Notísia relevante: Timor-Leste iha kompromisu serbisu ho parseiru prevene no kura Tuberkuloze

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór       : Florencio Miranda Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!