iklan

NASIONÁL, EDUKASAUN, DILI, INKLUZAUN SOSIÁL, SOSIEDADE SIVĺL

CEPAD promove informasaun direitu feto ho defisiénsia sira iha área rurál

CEPAD promove informasaun direitu feto ho defisiénsia sira iha área rurál

CEPAD realiza formasaun ba pontu fokál hosi munisípiu sira hodi hasa´e sira-nia koñesimentu kona-ba konseitu liberdade ba informasaun. Imajen/CEPAD

DILI, 09 marsu 2021 (TATOLI)-Organizasaun Naun Governamentál hosi Sentru Estudu ba Pás no Dezenvolvimentu (CEPAD) realiza formasaun ba pontu fokál hosi munisípiu sira hodi hasa’e sira-nia koñesimentu kona-ba konseitu liberdade ba informasaun atu promove informasaun ba direitu feto ho defisiénsia sira iha área rural.

Komunikadu imprensa hosi CEPAD ne’ebé Agência Tatoli asesu, tersa ne’e, relata katak dezde 2014 CEPAD apoiu ona knar pontu fokál hodi kontribui ba prioridade prinsipál hosi servisu governasaun di’ak iha Timor-Leste.

Pontu fokál sira hanesan fonte ba informasaun hodi hasa´e partisipasaun no envolvimentu membru komunidade iha diálogu, debate públiku, no diskusaun iha nivel lokál.

Liuhosi apoiu  Uniaun Europeia, CEPAD realiza ona  treinamentu durante loron-rua iha Dili, hosi loron 04 to’o 05 marsu, ba pontu fokál hamutuk na’in-21 hosi munisípiu 10 kompostu hosi Aileu, Manufahi, Ainaro, Liquiça, Ermera, Manatuto, Baucau, Viqueque, Lautem no Dili.

Iha tempu ne´e, treinamentu loron rua fó atensaun espesiál ba hasa´e koñesimentu pontu fokál sira nian kona-ba konseitu liberdade ba informasaun no iha tempu hanesan aprende mós prátika fasilita kona-ba oinsá enkoraja komunidade atu uza sira-nia direitu ba informasaun hodi asegura kontabilidade Governu nian ba Covid-19 no utilizasaun rekursu ne´ebé iha ka apropriadu no importante hodi hadi’a maluk feto sira-nia situasaun ekonomia sosiál.

Durante períodu ne´ebé hanesan, pontu fokál inisia hodi hasa´e sira-nia esforsu atu engaja ho komunidade liuhosi kria grupu WhatsApp ho objetivu atu fasilita no hafahe malu informasaun no halo ligasaun entre sira.

Relasiona ho selebrasaun loron mundiál feto, 08 marsu 2021, hanesan refleta iha aprezentasaun loron segundu husi oradora  Silvia Soares reprezenta feto ho defisiénsia (RHTO) hodi hato’o  ninia diskursu ho foku  iha selebrasaun loron mundiál feto hodi labele haluha ba feto ho defisiénsia no tau importánsia atu ativa ka engaja komunidade hodi hola parte iha promosaun direitu umanu no igualdade ba feto hotu-hotu inklui feto ho defisiénsia.

 Atu konklui treinamentu no selebra loron ne´e, pontu vokál hotu tur hamutuk iha sírkulu hodi hateten katak “ami iha sírkulu barak atu la’o ba hodi hakotu dezigualdade. Forsa koletivu mak ita presiza. Iha sírkulu ida-ne´e mak ami feto pontu fokál nia pozisaun hakarak iha lideransa ida iguál ba futuru.”

Jornalista   : Nelson de Sousa

Editór        : Francisco Simões

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!