iklan

NASIONÁL, HEADLINE, SAÚDE

MS sei rekruta profisionál saúde permanente 320

MS sei rekruta profisionál saúde permanente 320

Ambiente no atividade iha Ospitál Referál Maliana. Imajen/Tatoli

DILI, 08 marsu 2021 (TATOLI)—Ministériu Saúde (MS) sei halo rekrutamentu ba profisionál saúde hamutuk 320, iha tinan ne’e.

“Ita sei rekruta tuir merkadu ne’ebé iha no tuir planu ita sei rekruta-tan na’in 320 ba vaga permante,” Diretora Rekursu Umanu, Ministériu Saúde, Tomasia de Sousa, hateten ba jornalista Agência Tatoli iha serbisu fatin Caicoli, Dili, segunda ne’e.

Notísia Relevante:KFP-MS asina termu aseitasaun ho profisionál sáude 59

Diretora ne’e esplika, hosi vaga hirak ne’e presija médiku espesialista na’in 20 no sira seluk ba médiku jerál no parteira.

Ministériu Saúde rasik sei fó prioridade liu ba médiku espesialista ne’ebé oras ne’e seidauk finaliza sira-nia estudu iha rai-liur, no tuir planu sei koloka ba Ospitál referál-sira atu bele fó apoiu hodi hamenus transferénsia mai Ospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV).

“Agora daudaun iha Ospitál referál-sira médiku espesialista ida-ida de’it no espesialista seluk konsentra iha HNGV,’’ nia subliña.

Tuir planu, tempu badak Ministériu Saúde sei propoin ba Komisaun Funsaun Públika (KFP) hodi halo  rekrutamentu ba vaga hirak-ne’e.

“Postu saúde no sentru saúde-sira sei menus parteira no médiku. Tanba ne’e sei rekruta médiku jerál no parteira barak-liu atu koloka tuir mapa ne’ebé iha,” nia dehan.

Rekrutamentu ne’e Ministériu Saúde hakarak atu implementa duni ninia polítika no estratejia hodi  hasa’e liu tan prestasaun saúde ne’ebé hatuur ona nu’udár kompromisu iha Sistema Nasionál Saúde prestasaun primária, sekundária no tersiária.

Oras ne’e daudaun médiku jerál ne’ebé rejistadu iha sistema nasionál MS nian hamutuk na’in 900-resin no durante Governu Timor-Leste halo kooperasaun ho Brigada Kubana, konsege forma ona médiku Timoroan 1000-resin, ne’ebé iha na’in 50 mak seidauk halo graduasaun iha Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL).

Kona-bá médiku espesialista, oras ne’e daudaun hamutuk na’in 45, ne’ebé kolokadu iha Ospitál referál Maliana na’in-ida, Baucau na’in-ida no sira-seluk konsentradu iha HNGV.

Diretora ne’e mós rekoñese katak, Governu seidauk prepara kondisaun másimu atu fasilita serbisu espesialista-sira no nia fó ezemplu hanesan espesialista ba kurasaun-nian, bainhira atu koloka iha Ospitál referál-sira, tenki kria kondisaun nune’e bele serbisu ho di’ak.

Mekanizmu kontrolu, nia hatutan, durante ne’e serbisu médiku espesialista-sira iha Ospitál referál no HNGV, ierarkikamente delega serbisu ho kompeténsia  autonomia, ne’ebé superior-sira iha ospitál idaidak mak monitoriza.

“Importante mak sira tenki kumpri oras serbisu no funsaun hanesan funsionáriu,” nia esklarese.

Parte Rekursu Umanu Ministériu-nian sempre iha koordenasaun atu haree ba efetividade no prestasaun serbisu, bainhira presiza apoiu iha nível nasionál, MS fó apoiu hanesan planu rekrutamentu ne’ebé oras ne’e halo daudaun.

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór: Cipriano Colo

iklan
iklan

One Comment

  1. Obrigadu ba ms nebe rekruta ona professional saude ba permanente, nudar professional saude iha timor laran maske seidauk servisu hotu maibe sei rekruta hotu nudar professional saude.

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!