iklan

NASIONÁL, EDUKASAUN, DILI

EUA Apoia Millaun $26 Haforsa Programa HATUTAN

EUA Apoia Millaun $26 Haforsa Programa HATUTAN

DILI, 11 jullu 2019 (TATOLI)—Estadu Unidu Amérika (EUA) liuhosi Serbisu Agrikultura Estranjeiru hosi Departamentu Agrikultura Estadu Unidu (USDA-sigla ingléz) kontinua haforsa no implementa programa  Hahán ne’ebé Atu fó Tulun ho Edukasaun no Nutrisaun (HATUTAN) iha Timor-Leste.

Programa HATUTAN ne’e implementa hahú hosi outubru 2018 to’o setembru 2023 ne’ebé harii parseria entre eskola no sira-nia komunidade hodi hadi’a literásia, aprendizajen, saúde no nutrisaun ba labarik no adultu sira iha Timor-Leste.

Programa HATUTAN lansa bazeia ba nota entendimentu ne’ebé asina hamutuk ho Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu (MEJD) durante tinan-lima, ne’ebé hahú ona hosi 2018 to’o 2023. Estimasaun kustu millaun USD$ 26 ne’ebé implementa liuhosi konsórsiu entre Care Internasional, Ajénsia Mercy Corps no Water Aid no liuhosi parseria MEJD, Ministériu Saúde, Ministériu Administrasaun Estatal no Ministériu Agrikultura no Peska. Programa ne’e lidera hosi Care Internasional.

Ministra Edukasaun, Juventude no Desportu, Dulce de Jesus Soares, hateten orsamentu millaun $26 ne’e hetan tulun hosi EUA hodi apoia programa governu durante tinan-lima.

“Sira sei fó apoia ba programa merenda eskolár, literásia no mós programa ba eskola primária sira. Iha sira-nia estudu hateten katak sei iha buat balun iha eskola la’o ladún di’ak, númeru absénsia estudante sira-nian sei aas, entaun liuhosi programa ne’e atu bele serbisu di’ak liu-tan Associação País dos Professores, nune’e lor-loron inan-aman sira bele haruka sira-nia oan ba eskola no inan-aman sira bele akompaña oan sira-nia prosesu aprendizajen, tanba atu hetan kualidade edukasaun la’ós iha eskola de’it, maibé parseiru hotu-hotu,” dehan nia hafoin lansa programa HATUTAN, iha Timor Plaza, kinta ohin.

Nia afirma, programa ne’e la’ós atu kria programa foun maibé atu apoia programa governu nian ne’ebé oras ne’e la’o ona.

“Iha eskola balun mak iha bee, iha eskola balun mak seidauk iha, entaun prezensa programa ida ne’e atu ba haree iha fatin sira ne’ebé mak iha ona, iha fatin sira ne’ebé mak seidauk iha, nune’e sira bele fó apoia. Sira la ba halo programa ne’ebé ita ba halo tiha ona, maibé sira ba reforsa atu haree se iha buat ruma seidauk la’o ho di’ak, entaun sira fó apoia,” Dulce esplika.

Nia dehan, Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu mak sai na’in ba programa ne’e tuir alvu governu, katak foka ba objetivu estratéjiku xave rua, ida, hadi’ak literásia ba estudante sira no, rua, hasa’e prátika sira uza saúde, nutrisaun no diétika.

Ministra Edukasaun haktuir, hahú hosi 1 outubru 2018, Care USA hetan fundu ho númeru Grant FFE-472-2018/008-00 ne’ebé mak sei implementa iha munisípiu haat: Ainaro, Ermera. Liquiçá no Manatuto atu hadi’ak programa merenda eskolár no materiál literásia nian iha eskola 440.

Iha sorin balu hosi grupu eskola ne’e hamutuk 220 mak sei sei simu suporta atu haforsa jestaun eskola nian, instrusaun literasia, programa saúde eskolár no envolvimentu inan-aman iha eskola.

Ministra ne’e informa, iha nível komunidade, HATUTAN sei fó formasaun kona-ba nutrisaun, ijiene, oinsá atu hamenus violénsia bazeia ba jéneru no serbisu hamutuk ho grupu agrikultór sira, asosiasaun rai no impresta osan atu hadi’ak rai osan no rezilénsia.

Iha biban ne’e, Embaixadora EUA ba Timor-Leste, Kathlen M. Fitzpatrick, hateten orsamentu millaun $26 ne’e ho objetivu prinsipál ba melloramentu liretásia, edukasaun primária liliu ba labarik feto sira-nia nutrisaun hodi hasa’e kualidade edukasaun iha ensiñu primária.

“Kolabora ho agrikultór lokál sira hodi hasa’e liu-tan produsaun ai-haan. Hein katak sei benefísia timoroan sira hamutuk rihun atus tolu rua nulu resin-neen 3026 iha eskola hamutuk 44,” dehan Kathlen.

Embaixadór EUA ne’e orgullu tanba bele serbisu hamutuk ho Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu (MEJD), Ministériu Saúde, Care International ho parseiru implementadór sira seluk.

Iha fatin hanesan, Diretora Programa HATUTAN-Care International, Nicole Seibel, esplika liuhosi nota imprensa, katak HATUTAN ninia objetivu prinsipál mak atu hasa’e alfabetizasaun, kualidade aprendizajen, saúde no nutrisaun labarik no adultu sira-nian iha eskola 442 no komunidade munisípiu haat (4) ne’e liuhosi intervensaun sustentável, kompreensivu, koordenadu no bazeia ba evidénsia.

Nicole haktuir, programa ne’e implementa hosi outubru 2018 to’o setembru 2023, no benefísia ema hamutuk 32,000 liliu labarik, manorin, administradór pre-eskolár no primária sira, agrikultór sira, inan isin rua no inan ne’ebé fó susu nia-oan, liuhosi medida própria.

“Komponente hosi programa HATUTAN inklui hasa’e kapasidade ajénsia governamentál sira, administradór eskola sira, organizasaun komunidade sira, nune’e bele halo jestaun fundu no halo monitorizasaun ne’ebé kompreensivu ba programa merenda escolar,” hadi’a maneira, tékniku no ambiente aprendizajen hodi hasa’e abilidade literásia; hanorin nórma sosiál sira atu hasa’e igualdade jéneru, redúz violénsia seksuál no violénsia hasoru feto no labarik sira; Hasa’e produsaun hahán, asesu ba merkadu, atividade ekonómika, liuhosi formasaun ba agrikultór sira no kooperativa poupansa no impréstimu, no mós hakbiit ajente dezenvolvimentu komunitáriu sira hodi fornese bens no serbisu saúde no nutrisaun,” dehan Diretora HATUTAN hosi Care International.

“Tanba ami rekoñese katak asesu ba kualidade edukasaun  ne’ebé di’ak (formál no la formál) hosi labarik feto no mane sira iha territóriu laran tomak, maka sai nu’udar fatór importante ne’ebé bele garante progresu dezenvolvimentu área hotu-htu,” Nicole Seibel hateten.

Care international nu’udar organizasaun umanitáriu prinsipál ne’ebé luta hasoru pobreza globál no injustisa sosiál. CARE serbisu iha Timor-Leste durante tinan 18 hodi ajuda hadi’a kualidade edukasaun iha Timor-Leste liuhosi projetu Lafaek no atividade sira seluk.

Partisipa iha lansamentu ne’e hosi dirijente Ministériu Saúde, Ministériu Agrikultura no Peska, Ministériu Administrasaun Estatal, Diresaun Jerál Polítika, Planeamentu no Parseria Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu, Care International, Mercy Corps no Water Aid.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Xisto Freitas

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!