iklan

NASIONÁL, EKONOMIA, DILI, MUNISÍPIU

Durante Fulan Ida AIFAESA Rekolla Ona Rihun $27

Durante Fulan Ida AIFAESA Rekolla Ona Rihun $27

Koordenadór AIFAESA Abílio Oliveira Serano

DILI, (TATOLI) – Koordenadór Autoridade Inspesaun no Fiskalizasaun Atividade Ekonómika no Sanitária (AIFAESA), Abílio Oliveira Sereno, informa tinan ne’e (janeiru-fevereiru) AIFAESA hatama ona osan ba Kofre Estadu hamutuk rihun $27 liuhusi infrasaun ne’ebé empreza 28 komete.

Abílio dehan to’o agora AIFAESA halo ona inspesaun ba estabelesimentu 146 no husi númeru ne’e empreza 14 maka halo ona prosesu ba kontraordenasaun no prosesu ne’e tau hamutuk ho tinan kotuk maka sai 28 ne’ebé prodús koima ho totál rihun $27 ne’e.

Koima ne’e mai husi infrasaun sigarru nian maka ki’ik liu selu dólar 500 no seluk dólar 1000.

Hatán kona-ba infrasaun ne’ebé iha Abílio dehan to’o agora AIFAESA haree de’it maka sasán sira liu prazu no estragadu.

“Se haree ba expire (liu prazu) ho estragadu ne’e bele oinsá mós atu lakon susar, tanba sasán sira ne’e mai hotu husi li’ur. Kuandu mai hotu husi li’ur ne’e fásil tebes atu hetan expire tanba mai husi Indonézia dook kuantu mai husi Brazíl, Singapura sira ne’e”, Abílio afirma iha Matadouru, ohin.

Tanba ne’e atu redús sasán liu prazu ne’e difisil, tanba nasaun foin moris no fábrika ladún nune’e depende de’it ba importasaun.

Ho ida ne’e AIFAESA tenke halo sosializasaun no reuniaun maka’as la’ós de’it ho munisípiu, maibé ho xefe suku sira para esplika didi’ak ba ema ne’ebé atu sosa nomós operadór ekonómiku sira.

“Sée maka halo negósiu, nia tenke haree didi’ak, sé nia fa’an de’it produtu husi li’ur tenke repara didi’ak sasan expire ne’e”, katak.

Hatutan sasán liu prazu ne’e kuaze koima sira maka’as ne’e mai husi estranjeiru.

“Tanba negósiu ne’e Xina sira maka barak liu, sira maka lori sasán husi li’ur ne’e maka koima ne’e barak liu husi sira, la’ós tanba ami buka de’it sira mak halo, kuandu Timór halo, ami taka, Xina halo ami taka, maibé koima sira ne’e fa’an sasán kontrusaun sivíl, produtu ai-han ne’e barak liu husi Indonézia ho Xina’.

Abílio Oliveira Sereno relata sobre koima sira ne’ebé selu iha 2017, AIFAESA hatama osan ba kofre Estadu hamutuk $127. 500 no iha 2018, $147.000.

AIFAESA sei Kontrata Tan Pesoál 60

Autoridade Inspesaun no Fiskalizasaun Atividade Ekonómika no Sanitária (AIFAESA) sei fó sai konkursu hodi kontrata tan funsionáriu hamutuk 60.

Konkursu ne’ebé sei fó sai iha kuarta ne’e maka iha área tolu ne’ebé presiza mak jurídika, laboratoriál no administrasaun no finansa.

Koordenadór AIFAESA, Abílio Oliveira Sereno, informa pesoál sira ne’e AIFAESA presiza tanba daudaun AIFAESA iha de’it inspetór na’in-10 no tuir loloos ne’e uitoan liu ne’e maka na’in-20. Totál funsionáriu ne’ebé dadaun hala’o knaar iha autoridade ne’e iha ema 61.

“Ami hakarak hatama tan inspetór maizumenus 20 hodi tau hamutuk sira antigu sira ne’e para bá (halo inspesaun) foho  labele sente falta iha ne’e, depois balun fahe serbisu”, Abílio afirma.

Atu nune’e inspetór no brigada ida tenke haree de’it ba tabaku, ida ba haree restaurante, brigada seluk bá haree estabelesimentu fa’an konstrusaun sivíl no seluk tan.

“Balun mós tenke hanoin ona haree iha setór agrikultura no peska. Molok to’o iha ne’e depois kontratasaun pesoál maizumenus konkursu ne’e sei monu iha abríl hanesan ne’e depois funsionáriu foun tama ne’e iha loron 1 maiu”.

Atu nune’e sira bele simu formasaun, tanba antes atu halo inspesaun tenke hatene lei sira ne’e no tanba orsamentu AIFAESA nian aprovadu ona hamutuk rihun $960 maka iha ona kondisaun atu haruka ema sira ne’e tuir formasaun iha rai-laran no li’ur (Indonézia no Portugál).

“Ne’ebé formasaun ne’e ami hanoin atu halo MoU (memorandum of understanding) ho Badan POM (Pengawas Obat dan Makanan Indonézia nian) depois halo MoU ho Diresaun Nasionál Metrolojia iha ne’ebá para ko’alia kona-ba estabelesimentu sira ne’ebé fa’an konstrusaun sivíl tanba to’o agora ami seidauk book ne’e tanba ami-nia kapasidade inspetór sira seidauk iha”.

Nune’e ho formasaun ne’e tenke haree ona área barak tanba dezde AIFAESA mosu só haree de’it ba fa’an sasán liu prazu no estragadu.

Mezmu laboratóriu seidauk iha, maibé tenke haka’as halo koordenasaun ho instituisaun sira ne’ebé iha para pelumenus haree kontrolu kualidade ne’e fulan-fulan tenke foti bá haree iha laboratóriu, lapresiza ema mai halo keixa maka foin tun, maibé deskonfia foti hodi halo análize tanba ne’e tenke halo koordenasaun ho instituisaun ne’ebé iha laboratóriu.

Abílio dehan AIFAESA kontinua fó prioridade númeru ida maka laboratóriu iha tinan ne’e oin mai. Tanba ne’e maka enkontru ho Organizasaun Mundiál Saúde ne’ebé hakarak atu ajuda, maibé sei estuda hela oinsá autoridade ne’e iha laboratóriu rasik.

Antes ne’e iha proposta AIFAESA husu milliaun $2 ba laboratóriu, maibé Governu haree katak prioridade ne’e tau fali ba tinan, oin nune’e hasai tiha.

“Ami kuandu husu orsamentu ba laboratóriu, Governu nia aprovasaun para AIFAESA hetan laboratóriu ne’e hanesan lalais de’it, tanba husu orsamentu para sosa ekipamentu hodi hatama osan ba Estadu”.

Jornalista: Maria Auxiliadora

Editora: Rita Almeida

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!