iklan

NASIONÁL, EDUKASAUN, MUNISÍPIU, SAÚDE

FMSS Sensibiliza Prevensaun Moras Transmisível ba Foinsa’e Sira

FMSS Sensibiliza Prevensaun Moras Transmisível ba Foinsa’e Sira

FMSS Sensibiliza Prevensaun Moras Transmisível. Foto: FMSS

LACLUBAR (TATOLI)-Estudante Estajiáriu Universidade Nasionál Timor-Lorosa’e (UNTL), Fakuldade Medisina no Siénsia Saúde (FMSS), Departamentu Enfermajen sosializa impaktu no prevensaun kona-ba Infesaun Hada’et Husi Relasaun Seksuál eh Moras Transmisível no Transformasaun ba Vida Adolsénsia ba joven no estudante sira iha Eskola Sekundáriu Dom. Basílio, Laclubar, Manatuto.

Moras transmisível sira mak hanesan HIV/SIDA (Human Imuno Deficiency Virus/ Acquired Immune Deficiency Syndrome), HPV (Vírus Papiloma Humano), klamídia, gonoreia ka blenoragia, hepatite B, Sífilis, herpes jenitál no trikomoníase.

Estajiáriu Fernando Fátima Lay Araújo, nu’udar aprezentadór ida informa ba ajénsia TATOLI via telefone, husi Laclubar, Kuarta (10/01) katak importánsia husi sosializasaun ne’e mak atu sensibiliza no fó koñesimentu foinsa’e sira atu nune’e sira bele kuñese no prepara aan hodi bele tau aan, hadook aan husi moras seksualmente transmisível sira.

Tuir Fernando ho sensibilizasaun sira ne’e foinsa’e eh estudante sira bele kumprende kona-ba impaktu negativu husi moras transmisível sira hodi sira bele prevene aan sedu.

“Haree liubá sintoma jerál, kauza no prevensaun”, haktuir Fernando Lay hodi relata katak sensibilizasaun ne’e hetan partisipasaun husi foinsa’e eh estudante sira.

Xefe grupu estajiáriu, Atanasio da Costa Flores, relata, durante sira estajiu iha Laclubar, Manatuto iha atividade lima ne’ebé mak sira hala’o.

Atividade sira ne’e mak hanesan halo promosaun saúde ba moras (Diareia, Ira, Dermatitis), jestaun lixu (Ke’e rai ku’ak), loke filmajen ba komunidade sira kona-ba oinsá moris saudável iha sosiedade, limpeja jerál no halo palestra ba estudante sekundáriu Dom. Basílio do Nascimento (Dombala), Laclubar, Manatuto.

Antes realiza atividade sira ne’e sira halo uluk atividade sira hanesan kolleta dadus, identifika problema, halo planu hamutuk, implementa no halo avaliasaun ba planu sira ne’ebé mak inplementa ona.

Xefe grupu ne’e informa tan katak durante sira estájiu iha ne’ebá sira hetan esperiénsia barak liu-liu kona-ba oinsá halo interasaun ho komunidade ho moris saudável, hasa’e mentalidade hodi serbi komunidade ho profesionál liutan no oinsá atu kuidadu família ida-idak hodi moris saudável.

Kona-ba atendimentu komunidade nian, ospitalidade di’ak, autoridade lokál no komunidade apoiu sira husi inísiu to’o remata (lori sira ba hasoru komunidade ida-idak) no komunidade sira kontente ho sira-nia prezensa.

Maske nune’e sira  hetan dezafiu hanesan kondisaun estrada la di’ak, susar asesu transporte públiku no klima liu-liu udan hela de’it nune’e sira labele halo serbisu balun ho másimu.

“Ami hotu kontente tanba komunidade no autoridade sira koopera ho di’ak no finaliza ami nia estájiu tuir tempu no planu,” hateten Xefe grupu estajiáriu, Atanasio da Costa Flores hodi agradese.

Entretantu atividade estájiu komunitáriu ne’e sira hala’o durante fulan rua, hahú loron 17 novembru 2017 no sei termina iha loron 12 janeiru 2018.

Estudante sira ne’e kompostu husi ema na’in 74, mane 40 no feto 34 no hetan orientasaun husi dosente sira husi FMSS, UNTL.

(Jornalista: Rafy Belo)

(Editór : Manuel Pinto)

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!